Citáty o životě

Žeby môj život predsa len nebol úplne k ničomu?

Opojenie zmyslov sa má k láske ako spánok k životu.

Pri dvanástich úderoch polnoci, zatiaľ čo svet spí, India sa prebúdza k životu a slobode.

Byť šťastný - najistejší prostriedok priblížiť sa k dobru.

Aby sme mohli ohodnotiť cnosti človeka, netreba sa naň pozerať pri veľkých udalostiach, ale pri každodennom živote.

To, že si človek uvedomí nezmyselnosť pozemského života, ho núti vsadiť na to, že Boh existuje, aj napriek nemožnosti dokázať toto presvedčenie.

Aby v duši nebolo hrčí, aby sa jej rast nezastavil, aby človek do organizmu svojej nesmrteľnej duše nezamiesil vlastnú tuposť, na to je zavedené mnoho všeličoho, čo odpútava jeho hlúpu zvedavosť od života, ktorý nerád pracuje v človekovej prítomnosti a všemožne sa pred ním zatvára. Na toto sú zavedené všetky skutočné náboženstvá a všetky obecné pojmy a všetky ľudské predsudky, i najvýraznejší z nich a najpútavejší - psychológia. (Detstvo Ľuversovej, 1918)

Čitateľ miluje fabuly a hrôzy a v histórii vidí len večne pokračujúce rozprávanie. Bohvie, či si želá aby mala rozumný koniec. Jemu sa páčia len končiny, za ktoré nezašiel na svojich prechádzkach. Utápa sa v predslovoch a úvodoch, ale pre mňa sa život začína až tam, kde on je ochotný robiť súvahu. (Sprievodný list, 1930)

Naše najnevinnejšie "dobrý deň" a "zbohom" by nemali nijaký zmysel, keby čas nebol popretkávaný jednotou životných udalostí, totiž križujúcim sa pôsobením každodennej hypnózy. (Sprievodný list, 1930)

Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť. Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie. Je znepokojujúca ako zlovestné otáčky desiatky mlynov na okraji holého poľa v bezútešnom hladnom roku. (Niekoľko tvrdení, 1922)

Usiloval som sa vyhýbať romantickému predstieraniu umelej interesantnosti. Netúžil som burácať svoje básne z pódia, aby pri nich duševní pracovníci pobúrení vyskakovali: "Ten úpadok! To barbarstvo!" Nedychtil som, aby od ich distingvovanej elegancie dochli muchy... Nehnal som sa za sugestívnym rytmom, tanečným či piesňovým... Nič som neodzrkadľoval, nezobrazoval, neodrážal a neporážal. (Môj život, 1957)

V živom človeku mohol nenávidieť iba svojho protivníka, totiž vyzývavé, ľahké víťazstvo nad životom, pri ktorom sa obchádza všetko, čo je v živote najťažšie a najvzácnejšie. A ľudí, čo by stelesňovali takúto možnosť, nie je zase toľko. (Román, 1929)

Za bránou život šiel svojou cestou, neúčastný, ako ho neprávom nazývajú. (Sprievodný list, 1930)

Umenie nie je chlebom, ale vínom života.

Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

Kto rasu alebo národ, alebo štát, alebo štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci, alebo iné hodnoty spoločenského života - ktoré v rámci pozemského poriadku zaujímajú dôležité a ctihodné postavenie - vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, aj náboženských hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje, ten prevracia a falšuje Bohom vytvorený a Bohom ustanovený poriadok. Taký človek má ďaleko k pravej viere v Boha a k chápaniu života, ktoré by bolo v súlade s touto vierou.

Keby niektorý z bohov povedal: čomu dáš prednosť - žiť ďalej s tým, čo máš, alebo ihneď zomrieť, keby ti nemalo byť dožičené nadobudnúť ešte niečo väčšie, voľ radšej smrť.

Myš nikdy nezverí svoj život len jedinej diere. [Mus aetatem non lubili uni umquam committit suam. (lat.)]

Najstaršia a najväčšia láska je láska k životu.

Pretože nám nie je súdené dlho žiť, zanechajme po sebe niečo ako svedectvo, že sme žili.