Citáty o strachu

Jeho hlas má silu, a pritom mäkkosť; zbavuje ťa strachu, dvíha k večnej harmónii. Počúvaš v ňom Božie slovo a zrazu vieš, všetko sa vyvinie, ako sa vyvinúť má. A čo je zlé zapadne, a čo je dobré, bude prijaté. (Hana Ponická) [Lesňák, Rudolf; Náš brat Antonio.]

Ak deťom zoberiete Boha, prežijú svoj život v strachu, a keď dosiahnu svoje ciele, zistia, že z nich nemajú plnú radosť.

Lásku nemožno miešať so strachom.

Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky, lebo to bude iba okamih. Moja dôvera rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko.

Srdce prestane byť mladé, len čo túžba po neznámom ustúpi strachu z neho.

Nie je nič horšie, ako kvôli dažďu, únave či chladu, alebo zo strachu pred chladom a osamelosťou nedôjsť tam, kam si človek predsavzal.

Významní ľudia môžu byť zabití, ale nemôžu byť zastrašení.

Neustále povzbudzujte sestry, aby boli pokorné, poslušné, aby milovali prácu, aby jednali s poctivými úmyslami, aby boli úprimné a poctivé vo všetkom. Nech sú stále veselé, napomínajte vždy s láskou, ale chyby neospravedlňujte. Hneď napravená chyba je často ničím, ale keď sa nechá, zapustí korene a stojí to mnoho úsilia sa jej zbaviť. Buďte veselé, nemajte strach, keď sa vám nepodarí zlepšiť chyby hneď, bojujte s nimi rozhodne, ale nikdy sa s nimi nezmierujte. Odvahu a veľkú dôveru v Boha a ducha pokory a uvidíte, že všetko pôjde dobre.

Hriechom komunistov bola pýcha, hriechom kresťanov bol strach.

Boh pracuje skrze našu odvahu - diabol skrze náš strach.

Dvomi hlavnými hýbateľmi ľudskej mysle sú túžba po dobre a strach zo zla.

Rehoľník sa musí báť viac strachu pred chudobou ako chudoby samej.

Najväčšia chyba, ktorú môžete v živote urobiť, je stále mať strach, že nejakú urobíte.

Sme jeden druhému rukou, uchom, nohou, lebo náš sobáš nám zdovjnásobil sily, stal sa potechou pre našich priateľov a postrachom pre našich nepriateľov.

Vaša pokora nech je šľachetná a veľkodušná. Nech nerobí nič pre chválu, ale nech zo strachu pred chválou dobro ani nezanedbáva.

O našom storočí sa hovorí ako o storočí strachu. "Úzkosť je choroba západného sveta." (s. 74)

Strach? Ten je vlastný ľuďom, čo si uvedomujú, že konajú zle.

Zdá sa mi že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry... Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách; žiadny náboženský základ nie je potrebný. Človek by na tom bol dosť biedne, keby musel byť ovládaný strachom z trestu a nádejou na odmenu po smrti.

To čo teraz urobila vláda v zastúpení prezidenta republiky, je dôkazom toho, že má veľký strach. Že má veľký strach, nečisté svedomie, veľké maslo na hlave a ja predpokladám, že budú nasledovať možno ešte ďalšie upresnenia, na konci ktorých už bude amnestia na meno alebo na mená. S blížiacim sa termínom volieb jednoducho tento strach a zmätok vo vládnej koalícii narastá. Chcem Vás ubezpečiť, že SDK využije akúkoľvek škulinu v zákonoch, aby sa k tomuto alebo aby sa k týmto príbehom, ktoré sú pod amnestiou známych príbehoch s politickým pozadím, aby sa mohla vrátiť.

Kto prežíva svoj Osobný príbeh, vie všetko, čo potrebuje. Iba jediné znemožňuje jeho sen: strach z neúspechu.