Citáty o smrti - 18. strana
Tip: u známých osobností se při najetí myší na jméno zobrazí krátké info o daném člověku.
Zbabelci umierajú často ešte pred smrťou, hrdinovia zakúsia smrť len raz.
Ak by sa vyhlásil dobrý dôkaz pre posmrtný život - horlivo by som si ho preveril; ale museli by to byť skutočné vedecké údaje, nie iba anekdoty vravím, že je lepšia tvrdá pravda než utešujúca fantázia.
Veľa malých bezcitností môže usmrtiť lásku. Aj veľa ľahkých hriechov môže mať závažné dôsledky. Nádherný liek, ktorý nám venoval Pán, je sviatosť zmierenia, ktorá nás dokáže znova priviesť k láske.
Každá smrť poznačí človeka, najviac však jeho vlastná.
V nešťastí sa ukáže múdrosť, v šťastí pokora, v biede trpezlivosť a vo smrti bohatstvo.
Kto raz prežil veľkú lásku, ten je až do smrti šťastný i nešťastný z toho, že sa z nej vyliečil.
Pre človeka, ktorý splnil svoju povinnosť, je smrť prirodzená a vítaná, práve tak ako spánok.
Proti narodeniu a smrti nenájdeš liek. V medziobdobí si zachovaj radosť.
Všetko, čoho sa dotkne láska, stane sa nesmrteľným.
Ako dobre je milovať a veriť nevyčerpateľne! Všetko, čoho sa dotkne láska je zachránené od smrti.
Nezomrie ten, kto pre cnosť je odsúdený na smrť.
Kto pre čnosť je vydaný na smrť, nikdy nezomrie.
Nikto nevie, čo je smrť, a predsa sa jej všetci boja, akoby uznávali, že je najväčším zlom, i keď je pre človeka najväčším dobrom.
Keby niektorý z bohov povedal: čomu dáš prednosť - žiť ďalej s tým, čo máš, alebo ihneď zomrieť, keby ti nemalo byť dožičené nadobudnúť ešte niečo väčšie, voľ radšej smrť.
Každý čin, ktorý nie je založený na láske, nesie v sebe zárodok smrti.
Na zdanlivo najjednoduchšie otázky buď neposkytneme žiadnu odpoveď, alebo odpovieme spôsobom, ktorý na prvý pohľad bude pripomínať skôr akýsi podivný katechizmus než priamočiare áno-nie, na ktoré sme z fyziky zvyknutí. Napríklad na otázku, či sa poloha elektrónu mení s časom, musíme odpovedať "nie"; ak sa pýtame, či zostáva stále rovnaká, musíme povedať "nie"; na otázku, či je elektrón v pokoji, odpovedáme "nie", a ak sa pýtame, či je v pohybe, musíme rovnako odpovedať "nie". Podobne odpovedal Budha, keď sa ho pýtali na stav duše po smrti.
Aby v duši nebolo hrčí, aby sa jej rast nezastavil, aby človek do organizmu svojej nesmrteľnej duše nezamiesil vlastnú tuposť, na to je zavedené mnoho všeličoho, čo odpútava jeho hlúpu zvedavosť od života, ktorý nerád pracuje v človekovej prítomnosti a všemožne sa pred ním zatvára. Na toto sú zavedené všetky skutočné náboženstvá a všetky obecné pojmy a všetky ľudské predsudky, i najvýraznejší z nich a najpútavejší - psychológia. (Detstvo Ľuversovej, 1918)
Smelosť, ktorá útočí, ubíja ešte aj smrť, keď vraví: "Bol toto život? Dobre! Ešte raz!".
Smrť sa neriadi našimi plánmi.
Vravel Ash Shaibani: Spýtal som sa Abdullaha bin Abi Aufa: "Schvaľoval Allahov posol trest Rajam (ukameňovanie k smrti)?" Odpovedal: "Hej". Spýtal som sa: "Pred zjavením súry Ar-Nur, alebo po ňom?" On odpovedal: "Neviem".