Citáty o hlouposti a moudrosti

Je potrebné trochu sa podobať, aby sme si rozumeli, ale trochu sa líšiť, aby sme sa milovali.

Nie je nič jemnejšie ako človek vo svojom prirodzenom stave, keď ho príroda stavia rovnako ďaleko od tuposti zvierat, aj od neblahého osvietenstva kultúrnych ľudí, keď ho núti zároveň inštinkt i rozum, aby sa bránil zlu, ktoré mu hrozí, a keď ho prirodzený súcit zdržuje, aby niekomu ubližoval bez príčiny, aj keď mu ublížili, pretože podľa zásady učenca Locka "nemôže byť bezprávie tam, kde nie je vlastníctvo".

Rozumný muž môže byť zamilovaný ako blázon, ale nie ako hlupák.

Málo ľudí je tak múdrych, aby si uvedomili, koľko zla narobili.

Je ľahšie byť múdrym pre ostatných než pre seba.

Žiadny muž nie je dostatočne múdry na to, aby poznal všetky zlá, ktoré pácha. [Il ny a gu?re dhomme assez habile pour connaître tout le mal quil fait. (fr)]

Deti rozumejú svojím rodičom tak málo ako rodičia svojím deťom.

Chudobní túžia po bohatstve a bohatí po nebi, ale múdri túžia po stave pokoja.

Aby sa dostali do pohybu masy, stačí fráza jedného hlupáka. Koľko však treba času rozumnému človeku, aby jedného-jediného presvedčil o svojom názore!

Milovať a byť rozumný nedokáže ani Boh.

Priateľu Slnko, nemyslíš, že je to hlúposť na kvadrát taký krásny deň šéfovi darovať?

Zamilovaní sú blázni.

Múdri hovoria, aby niečo povedali, blázni rozprávajú, len aby vraveli.

Humor by mal bojovať proti všetkým hlúpostiam v akejkoľvek podobe.

Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre6, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.

Životná múdrosť je dopúšťať sa v každom období života len tých omylov, ktoré sú v súlade s vekom.

Len málokedy sa spája krása s múdrosťou.

Pravidlá pre život v pravde: 1, Nikdy nehovorme nič nepravdivé. 2, Majme na pamäti, že zamlčovanie pravdy je vždy potencionálnou lžou a že každý takýto prípad vyžaduje závažné morálne rozhodnutie. 3, Rozhodnutie zamlčať pravdu by nemalo byť založené na osobných potrebách, napr. na potrebe mať moc, páčiť sa, alebo chrániť vlastnú mapu reality pred kritikou. Práve naopak. 4, Rozhodnutie zamlčať pravdu musí byť vždy podložené výlučne potrebami toho, pred ktorým sa pravda zamlčuje. 5, Hodnotenie potrieb toho druhého je úloha natoľko zložitá, že môže byť múdro prevedená len vtedy, ak sme vedení skutočnou láskou k nemu. 6, Kľúčovým faktorom v hodnotení potrieb toho druhého je hodnotenie jeho schopnosti využiť pravdu pre svoj duchovný rast. 7, Mali by sme si byť vedomí toho, že keď hodnotíme schopnosť druhého využiť pravdu pre svoj duchovný rast, máme vždy sklon túto schopnosť skôr podceňovať než preceňovať.

Je menej náročné milovať niekoho, kto vaše múdre rady vyhľadáva, cestuje za nimi na vaše územie, platí vám za vašu pozornosť a jeho nároky voči vám sú obmedzené na dobu päťdesiat minút, než niekoho, kto vašu pozornosť nepovažuje za svoje nezameniteľné právo, máva neobmedzené požiadavky, nevidí vo vás autoritu a neprosí vás o poučenie.

Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť. Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie. Je znepokojujúca ako zlovestné otáčky desiatky mlynov na okraji holého poľa v bezútešnom hladnom roku. (Niekoľko tvrdení, 1922)