Citáty o Bohu, náboženství a víře - 42. strana
Tip: u známých osobností se při najetí myší na jméno zobrazí krátké info o daném člověku.
Tí neotrasiteľne "veriaci", veria všetko, v obrad, zvyky, len nie v živého Boha... V mene Božom? Nie! V mene pokoja, starého zvyku, pretože to je normálne, pohodlné a nie je to nebezpečné.
Nemôžem sa seba samého presvedčiť, že dobrotivý a všemohúci Boh by bol zámerne stvoril parazitujúcu osu s výslovným zámerom, aby sa táto kŕmila v živom tele trebárs aj húseníc.
V najúchvatnejšej chvíli, keď kňaz hovorí ‚Hore srdcia‘, mali by sme mať srdcia hore u Boha, a nie dolu na zemi, v myšlienkach na pozemské veci. Kňaz sa vtedy zo všetkých síl usiluje zavrhnúť všetky starosti o tento život a mať srdce v nebi u milosrdného Boha.
V každom okamihu Boh sníva vo svojom stvorení a cez neho.
Ak ľudia stratia vieru v Boha, neurobí ich to veriacimi v nič, naopak, začnú veriť čomukoľvek.
Svojím sebectvom sme zničili toľké stvorenia. A svojou pýchou sme spôsobili okolo seba žiaľ. Je prirodzené, že Bohu, ktorý je pamäťou sveta a píše do knihy, ustarostený naším útekom k ničote, príde na myseľ zatarasiť nám cestu. A je isté, že na to, aby nám zatarasil cestu, nestačia slová. Tak veľa ich povedal, ale my sme nepočúvali! Účinný spôsob, ako nás zastaviť, je bolesť a on vie, ako ňou narábať.
Boh, ktorý miluje svoje dieťa, keď vidí, že niekto alebo niečo ho zasiahlo, má toľko fantázie, že vie pretvoriť zlo na dobro, nečinnosť na kontempláciu, bolestný výkrik na modlitbu, bolesť na úkon lásky.
Ak je Boh mojím Otcom, môžem pokojne a spokojne žiť.
Láska je syntézou kontemplácie a činu, je vláknom spájajúcim nebo so zemou, človeka s Bohom.
Keď rozmýšľam o tom, čo sa deje vo svete a v Cirkvi, ktorá je jeho svedomím, a keď uvažujem o sebe ako o malej súčasti sveta a Cirkvi, mám dojem, že vchádzame do stredu búrky.
Nijaká úradná moc nemôže Američanovi zabrániť, aby prisahal vernosť tomuto národu pred Bohom.
Keď sa hlasná modlitba zvnútorňuje a očisťuje, prechádza do modlitby mlčania, ktoré charakterizuje stav jednoty s Bohom.
K svätosti je potrebné mať trvalú a umiernenú radosť, verné plnenie si stavovských povinností a povinností voči Bohu a svedeckú a apoštolskú prítomnosť medzi druhými.
Boh sa nenechá prevýšiť vo veľkodušnosti.
Ježiš nevolá k novému náboženstvu, ale k životu.
Cirkev je cirkvou len vtedy, ak je tu pre druhých.
Keď človek žiada od Boha utrpenie, má istotu, že bude vždy vypočutý.
My Nemci sa nebojíme nikoho na svete okrem Boha. [Wir Deutschen fürchten Gott, sonst aber Nichts in der Welt (nem.)]
Boh nás nezahŕňa ničím iným, než láskou.