Citáty o jídle a hladu

Naděje je dobrá snídaně, ale špatná večeře.

Narození a umírání, život a smrt, úspěch a neúspěch, chudoba a bohatství, důstojnost a nedůstojnost, chvála a hana, hlad a žízeň, horko a zima se střídají v běhu událostí, jako to odpovídá cestám osudu. Nestojí proto za to, nechat si tím vším rušit vnitřní souzvuk.

Břicho je poutem na ruce a stejně tak řetězem na nohy. Kdo otročí břichu, je vždy otrokem. Chceš-li být svobodný, osvoboď se především od břicha. Jíš proto, abys ukojil hlad, a nikoliv proto, aby ses oddával rozkoším.

Když Tiber zaplaví město, když Nil nezaplaví pole, když dlouho trvá špatné počasí, když se země otřásá, když je hlad, když mor, hned "Křesťany lvům!".

Nejkrásnější slova ženy: "Oběd je na stole!".

Manželství je spravedlivé zařízení. Žena musí denně vařit a muž to musí denně jíst.

Šialenstvo je dôverovať zdravému rozumu. Šialenstvo je aj pochybovať o ňom. Šialenstvo je žiť pre budúcnosť. Šialenstvo je aj nevidieť budúcnosť. Ale zdvihnúť občas zrak a s pocitom prudkého stúpajúceho tlaku počúvať, ako pri každom pulze, pripomínajúcom mihot bleskov na zaprášených stropoch a štukatúrach začína vo vedomí zoširoka mávať krídlami a hučať pozemsky neskutočná, ďaleká a večne jarná búrka znázornená na nástennej maľbe, to je už číre, v každom prípade dokonale číre šialenstvo. A prirodzene, že sa usilujeme o čírosť. Tým sa približujeme na dosah k čírej podstate poézie. Je znepokojujúca ako zlovestné otáčky desiatky mlynov na okraji holého poľa v bezútešnom hladnom roku. (Niekoľko tvrdení, 1922)

V deň, keď prestanete horieť láskou, mnohí zomrú hladom.

Mnoho ľudí sa veľmi zaujíma o deti v Indii a Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad atď. Ale milióny iných umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru: lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo bráni tomu, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je žiadny rozdiel.

Keby sa ľudia náhle stali čnostnými, mnoho ľudí by zomrelo hladom.

Ľud hladuje, lebo jeho vrchnosť priveľa daní pojedá.

Všetci trpíme hladom lásky k človeku, a keď je hlad, chutí aj zle upečený chlieb.

Na svete existuje toľko hladujúcich ľudí, že Boh k nim môže prichádzať len vo forme chleba.

...horšie, ako byť hladný, smädný, či nezamestnaný, horšie, ako trpieť pre lásku, horšie, ako utrpieť porážku, je, keď sa absolútne nikto na svete o nás nezaujíma.

Hlad a láska určujú celé ľudské dejiny.

Je to chlieb hladného, ktorý u teba plesnivie, oblečenie nahého, ktoré máš pod zámkom, čižma bosého, ktorú ty nenosíš ale ju máš, peniaz chudobného, ktorý máš zakopaný.

Prečo si myslíš, že minulé časy boli lepšie ako tvoje? ... Zabudli sme na ťažké časy hladu a vojen, o ktorých sa píše preto, aby sme nereptali proti Bohu pre prítomný čas? Aké to teda boli časy? Či sa nechvejeme všetci, keď o nich počúvame alebo čítame? Preto by sme mali skôr ďakovať, ako reptať pre naše časy.

Nakŕm umierajúceho hladom. Ak si ho nenakŕmil, zabil si ho.

Lidé se nás ptají na tajemství našeho dlouhého manželství. Uděláme si dvakrát týdně čas na večeři v restaurantu při svících, s jemnou hudbou a tancem. Ona v úterý, a já v pátek.

Je slabou útěchou vědět, že ten, kdo nám servíroval špatnou snídani nebo nás uctil levným vínem, vede zcela bezúhonný život. Ani nejvyšší ctnosti nás neodškodní za studené předkrmy.