Citáty o člověku (lidech)

Život každého člověka je pohádka napsaná Boží rukou.

Zdálo se že svět je rozdělen mezi dobré a špatné lidi. Ti dobří lépe spali… zatímco ty špatní si podle všeho daleko víc užívali čas, kdy byli vzhůru.

Člověk se nají, napije, pak se dívá na televizi, což je možná nebezpečné, vezme si pyžamo, usne a ráno se neprobudí.

Je těžké mít trpělivost s lidmi, kteří tvrdí "Žádná smrt neexistuje" nebo "Na smrti nezáleží". Ale smrt existuje a cokoliv existuje, na tom záleží.

Pravá láska je stav, v ktorom človek cíti potrebu byť neustále s milovanou bytosťou.

Láska už nie je v móde. Zabili ju básnici. Napísali toho o nej toľko, že ľudia už v lásku neveria. Neprekvapuje ma to. Pravá láska totiž trpí a mĺčky znáša utrpenie.

Celé tajomstvo a snáď jediný recept na šťastie je mať rád ľudí a milovať ich. Kto myslí len na seba, ochudobní iných o seba, ochudobní seba o iných, zakrpatie a zahynie. [Mít rád lidi a milovat lidi, to je celé tajemství a snad jediný recept na štěstí. Kdo myslí jenom na sebe, ochudí jiné o sebe, ochudí sebe o jiné, zakrní a zahyne. (čes.)]

Ľudia hovoria že život je krátky, ja to vidím tak, že robia všetko preto aby krátky bol.

Svedomie je tvár duše. Jeho meniace sa prejavy vyjadrujú mravné jednanie duše presnejšie než zmeny vo výraze ľudskej tváre prezrádzajú vnútorné pocity. I vonkajšia tvár človeka je len odrazom jeho svedomia. Je pravda, že len veľmi málo z toho, čo je v ľudskej duši, vyžaruje z tváre: ale i to málo stačí výrečne hovoriť o svedomí vnútri.

Osudom človeka je jeho povaha.

Ak ja, ktorý som taký, aký som, sa môžem v určitom zmysle považovať za kresťana, prečo by mali rôzne neresti iných ľudí dokazovať, že ich viera je len pretvárkou a zvykom?

Vo vzťahu k diablom sa ľudia môžu dopustiť dvoch rovnako závažných chýb. Prvá je neveriť v ich existenciu. Druhou chybou je v ne veriť a súčasne mať o ne prílišný a nezdravý záujem.

Človek, ktorý nie je ochotný pre niečo zomrieť, nie je zrelý pre život. [A man who wont die for something is not fit to live. (angl.)]

Úspech je zlý učiteľ. Kvôli nemu si múdri ľudia myslia, že nemôžu prehrať.

Uvedomme si, že od roku 1989 uplynul vlastne veľmi krátky čas. Ak sa niekto v tejto krajine osvedčil, tak to boli ľudia z bývalej komunistickej strany. Mali skúsenosti, vedeli, čo je to riadenie štátu. Veď to neboli hlupáci. Umením vlády je však vyberať si z minulosti len to dobré. Sme asi jediná krajina, ktorá sa neustále hrabe vo svojej minulosti. Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí... Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy... Netvrďme preto, že všetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera.

Problémom našich čias nie je atómová bomba, ale srdce človeka.

Človek bez lásky je na tom oveľa horšie ako zem bez oblohy.

Vždy je na svete jeden človek, ktorý čaká na svoj protiklad, či uprostred púšte, alebo uprostred veľkomesta. A keď sa títo ľudia stretnú, ich zrak sa skríži, všetko minulé a budúce stráca akýkoľvek význam a existuje len tá chvíľa a tá neuveriteľná istota, že všetko pod slnkom je písané jednou rukou.

Človek nenávidí z lásky, nie z nenávisti.

Člověk je nejméně on sám, když hovoří o sobě. Dej mu masku, a poví pravdu.