Citáty o Bohu

Boh je radosť, a keď sa odovzdáš Bohu, odovzdáš sa radosti.

Bohovia dali človeku dve ruky, aby ich neobťažoval s každou maličkosťou.

Milovať a byť rozumný nedokáže ani Boh.

Keby niektorý z bohov povedal: čomu dáš prednosť - žiť ďalej s tým, čo máš, alebo ihneď zomrieť, keby ti nemalo byť dožičené nadobudnúť ešte niečo väčšie, voľ radšej smrť.

Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, bláznivo sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta, kráľa a zákonodarcu všetkých národov, pred ktorého veľkosťou sú národy nepatrné ako kvapka vo vedre6, do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.

Kto rasu alebo národ, alebo štát, alebo štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci, alebo iné hodnoty spoločenského života - ktoré v rámci pozemského poriadku zaujímajú dôležité a ctihodné postavenie - vytrháva z ich pozemskej hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, aj náboženských hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje, ten prevracia a falšuje Bohom vytvorený a Bohom ustanovený poriadok. Taký človek má ďaleko k pravej viere v Boha a k chápaniu života, ktoré by bolo v súlade s touto vierou.

Mlčanie Boha je iné než mlčanie človeka. Jeho mlčanie nie je protikaldom hovorenia. U Boha hovoriť a mlčať je to isté.

Človeče, prečo si tak málo ceníš seba, keď si taký vzácny Bohu? Prečo zisťuješ, z čoho si stvorený - a načo si stvorený, to neskúmaš?

Ak sa rodičia snažia zistiť, aké je povolanie ich detí, nemali by sa pýtať: "Čo od svojich deti chceme?", ale "Čo zo širšieho hľadiska ideálneho pozorovateľa, tomuto dieťaťu, ktoré nám zoslal Boh, môžeme ponúknuť a čo z toho najviac potrebuje?"

Za prijaté dobrodenia treba Bohu ďakovať aspoň tak dlho, ako dlho sme ho o ne prosili.

Naše najnevinnejšie "dobrý deň" a "zbohom" by nemali nijaký zmysel, keby čas nebol popretkávaný jednotou životných udalostí, totiž križujúcim sa pôsobením každodennej hypnózy. (Sprievodný list, 1930)

Čitateľ miluje fabuly a hrôzy a v histórii vidí len večne pokračujúce rozprávanie. Bohvie, či si želá aby mala rozumný koniec. Jemu sa páčia len končiny, za ktoré nezašiel na svojich prechádzkach. Utápa sa v predslovoch a úvodoch, ale pre mňa sa život začína až tam, kde on je ochotný robiť súvahu. (Sprievodný list, 1930)

...štedro sa rozdávajúce, číre nadanie vždy prenasleduje čosi úbohé a priemerné, čo sa zožiera od závisti. Všetko, čo šťastný súper dosiahne, vyhlasuje za čudáctvo a nezmysel. (Cesta k armáde, 1943)]

V každom človeku je priepasť, ktorú môže naplniť iba Boh. [Existuje aj v tomto znení: V každom človeku je priepasť - vyplniť ju môžeme iba Bohom.]

To, že si človek uvedomí nezmyselnosť pozemského života, ho núti vsadiť na to, že Boh existuje, aj napriek nemožnosti dokázať toto presvedčenie.

Človek je úbohý, pretože je človekom. A zároveň je veľký, pretože to vie.

Boha nemožno dokazovať, Boha možno jedine cítiť v srdci.

Boh vštepuje náboženstvo do ducha dôvodmi a do srdca milosťou.

Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu, dospejeme k pýche. Ak poznáme svoju biedu, bez toho aby sme poznali Boha, dojdeme k zúfalstvu. Ak poznáme Krista, prídeme do stredu v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.

Ježiš hovoril svojim židom: "Zákon bol pre pacholkov, milujte Boha, ako ho milujem ja, ako jeho syn. Čo je nám božím synom po morálke."