Thomas Feverel Merton citáty

Svedomie je tvár duše. Jeho meniace sa prejavy vyjadrujú mravné jednanie duše presnejšie než zmeny vo výraze ľudskej tváre prezrádzajú vnútorné pocity. I vonkajšia tvár človeka je len odrazom jeho svedomia. Je pravda, že len veľmi málo z toho, čo je v ľudskej duši, vyžaruje z tváre: ale i to málo stačí výrečne hovoriť o svedomí vnútri.

Úsilí o svatost předpokládá ohleduplnost a velkodušnost v obyčejném životě.

Úsilie o svätosť predpokladá ohľaduplnosť a veľkodušnosť v obyčajnom živote.

Láska sa prehlbuje len vtedy, keď sa prehlbuje naše zmýšľanie o nej.

Svet je iba obrazom toho, čo je v ľudských dušiach.

Když utrpení položí otázku "kdo jsi?", musíme být schopni odpovědět zřetelně a uvést své jméno. Tím myslím, že se musíme vyslovit z nejhlubšího nitra toho, co jsme, čím toužíme být a čím jsme se stali.

Moje spása spočívá v tom, že naslouchám a odpovídám.

Keď utrpenie položí otázku "kto si?", musíme byť schopní odpovedať zreteľne a uviesť svoje meno. Tým myslím, že sa musíme vysloviť z najhlbšieho vnútra toho, čo sme, čím túžime byť a čím sme sa stali.

V umení sa zároveň nachádzame a strácame.

Ako môžeš byť pokorný, ak neustále uvažuješ len o sebe? ... Ak by si bol naozaj pokorný, potom by si sa o seba nestaral vôbec. Prečo by si mal? ... Pokorný človek bude robiť veľké veci nevšedne dokonale, a to preto, lebo sa vôbec nestará o vedľajšie veci, ako sú napríklad vlastné záujmy, alebo jeho osobná reputácia. Preto nebude potrebovať márniť množstvo energie na to, aby sa obhajoval.

Dokiaľ zostáva človek človekom, neprestáva mu práve jeho ľudskosť hovoriť, že život má zmysel. Je to vlastne jeden z dôvodov, prečo má človek sklon búriť sa proti sebe.

Existuje jedno epidemicky sa šíriace násilie, ktorému najľahšie podľahne idealista: je to prílišný aktivizmus a prepracovanosť… Ak človek pripustí, aby ho strhlo množstvo protichodných starostí, ak podľahne zhonu, ak sa zaviaže príliš mnohým ľuďom, ak sa snaží pomôcť každému a vo všetkom, vtedy taký človek podlieha násiliu. Horúčkovitá činnosť aktivistu neutralizuje jeho prácu za mier. Ničí ovocie vlastnej práce, pretože zabíja prameň vnútornej múdrosti, vďaka ktorej jeho práca môže prinášať plody.

Jedinou skutočnou radosťou na zemi je uniknúť z väzenia svojho falošného ja a v láske vojsť do jednoty so Životom, ktorý prebýva a spieva v podstate každej bytosti a v jadre našich duší.

Keď sa nemodlím, bývam ľahostajný a chorý. Keď sa modlím, postupne mi dávaš nerušený, láskyplný pokoj. Nemôžem prestať! Nikdy sa nesmiem prestať modliť! Keď sa prestanem modliť, bolí to.

Keď zomrieme, zomrie aj moje nepravé ja.

Moja spása spočíva v tom, že načúvam a odpovedám.

Nádej sa rodí v mlčaní.

Slová, ktoré prichádzajú od Boha, sú plné mlčania a samy nás nabádajú, aby sme mlčali.

Začiatok pokory je zároveň začiatkom požehnania a dovŕšenie pokory je dokonalosťou každej radosti.

Thomas Merton, hovorí o emauzských učeníkoch toto: Keď sa títo muži vracali naspäť do Jeruzalema, jediný dôvod ich radosti bol ten, že uvideli Pána. A to je - hovorí Thomas Merton, povolaním každého z nás. Zbadať Pána, vidieť ho. V situáciách života, v ľuďoch, v tom, čo sa práve deje.