Erich Fromm (1900 – 1980)
Německý a americký psycholog, humanistický filosof a sociolog. Představitel neofreudismu a západního marxismu.
Člověk je sám, současně však neexistuje mimo vztahy.
Člověk existuje ve tvaru stálé a nevyhnutelné nevyrovnanosti.
Člověk nikdy nepřestane být zmaten, divit se a klást si nové otázky.
Láska je akt viery, a kto je slabý vo viere, je slabý aj v láske.
Napriek našej veľkej túžbe po láske považujeme takmer všetko za dôležitejšie, ako je láska.
Nie ten kto má mnoho, je bohatý, ale ten, kto veľa dáva.
Väčšina ľudí je presvedčená, že láska v prvom rade znamená byť "milovaný" až potom "milovať".
Ak máme neúspech v láske, musíme hľadať dôvody. Prvý krok je, aby sme si uvedomili, že láska je umenie, rovnako ako je ním sám život. Ak sa chceme naučiť milovať, musíme postupovať rovnako, ako keď sa chceme vzdelávať v akomkoľvek odbore, hoci v hudbe, maľovaní, liečení, alebo v inžinierstve.
Ak milujem iného človeka, cítim sa jedno s ním, či s ňou, ale s ním takým aký je, nie takým, akého ho chcem mať ako objekt pre svoju potrebu. Je jasné, že taká úcta je možná len vtedy, ak som ja dosiahol nezávislosť; ak viem stáť a chodiť bez bariel, nemusím ovládať či vykorisťovať kohokoľvek iného.
Ak milujete bez toho, že by ste podnietili lásku, čiže ak vaša láska nevyvoláva lásku, ak prostredníctvom výrazu života ako milujúci neučiníte zo seba milovaného, potom je vaša láska bezmocná, je to nešťastie.
Aktívny slobodný človek je ako nádoba, ktorá sa zväčšuje ako ju napĺňame a nikdy sa nenaplní.
Byť objektívny, používať svoj rozum je možné len vtedy, keď človek dospeje k pokore, keď sa zbaví detinských snov o vševedúcnosti a všemohúcnosti.
Čas sú peniaze. Hodiny v Norimbergu začali až v 16. storočí odbíjať štvrťhodiny. Aj to ukazuje na to, že sa začal čas nepokoja a zhonu.
Dávať je najväčší prejav moci.
Hovorí sa o aktivitách vo voľnom čase - mali by sme ich volať pasivitami.
Je iluzórne veriť, že človek môže rozdeliť svoj život tak, aby bol tvorivý v oblasti lásky a netvorivý vo všetkých ostatných oblastiach. Tvorivá sila nepripúšťa takú deľbu práce. Schopnosť milovať vyžaduje stav napätia, bdelosti, zvýšenej vitality, ktorý môže byť len dôsledkom tvorivej a aktívnej orientácie v mnoho iných oblastiach života. Ak nie je človek tvorivý v iných oblastiach, nie je tvorivý v láske.
Je len jeden dôkaz existencie lásky: hĺbka vzťahu a živosť i sila každého z partnerov; to je plod, podľa ktorého sa láska poznáva.
Je to paradoxné, ale schopnosť byť sám je predpokladom schopnosti milovať. Kto sa pokúsi byť sám so sebou, pozná, aké je to ťažké. Pocíti nepokoj, nervozitu, či dokonca úzkosť. Bude mať sklon k tomu, aby svoju neochotu pokračovať zdôvodnil úvahou, že to nemá cenu, že je to hlúposť, že to zaberá príliš mnoho času.
Kto miluje nejakého človeka opravdivou láskou, miluje všetkých, miluje svet, miluje život.
Láska je jediný prostriedok poznávania, lebo odpoveď na moju otázku je v zjednotení sa s druhým. V druhom nachádzam a objavujem nielen seba; objavujem dvoch. Objavujem človeka.