Vladimír Mečiar
Slovenský politik.
Politika byla vždy boj o moc, boj s mocí, boj o ovlivňování moci.
Moje najhlúpejšie pocity boli, keď som sedel medzi Ficom a Dzurindom a nemohol som im povedať, čo si myslím, lebo som nevedel, s kým budem na druhý deň rokovať o koalícii.
Ešte raz sa ma to opýtaš, takú ti j..., že sa nespamätáš.
Prosím vás, chovejte se kulturně. Odcházejí do minulosti.
Ja som zobral 106 ľudí na jeden celý deň, ktorí predtým pracovali spolu. A ráno zasadli a večer ten program bol hotový. Tento program bol základ rokovania vlády.
Keby nebolo nič iné, pán Dzurinda, tak sám som schopný ten rozpočet napísať za týždeň. Ja som to totiž voľakedy robieval, to bola okrem iného moja špecialita. Robil som na rozpočtoch v rokoch 1990 až 98. Z toho som tri urobil sám.
Veľmi ťažko sa s ním robí. Horšie ako so ženou v deviatom mesiaci.
Môj priateľ Augustín Marián Húska bol v jáchymovských baniach ako trestanec. Za túto dobu ho prenasledoval, vypočúval a trápil a trýznil istý pán Lipstein, o ktorom je Augustín Marián Húska dodneska presvedčený, že to bol predok pána Lipšica. Ak nebol, je mi to jedno.
Viem o tom, že niektorí ľudia sa dosť intenzívne náhlili v určitých obdobiach do Iraku. Ani sa nečudujem, že Mečiarovi ľudia sa na tomto možno podieľali a pán Mečiar sa tak trošku podobá na toho Saddáma...
Prvýkrát som sa s ním stretol vo vláde pána Čiča, kde pán Mečiar nastúpil neskôr ako minister vnútra. Bolo to začiatkom roka 1990. Urobil na mňa veľmi dobrý dojem a bol som rád, že vo vláde máme takéhoto človeka.