Viktor Frankl (1905 – 1997)
Rakouský neurolog a psychiatr, zakladatel existenciální analýzy a logoterapie.
Postavte člověka před zrcadlo a odstraňte z jeho života veškeré povědomí o Bohu, andělech a démonech. A pak mu můžete říci: Teď máš před sebou svého nejnelítostnějšího soudce.
Kvalita přednášky často závisí na kvalitě kávy.
Žij tak, jako bys žil po druhé a poprvé dělal vše tak špatně, jak to právě teď hodláš učinit.
Žiarlivosť v sebe skrýva nebezpečnú dynamiku. Žiarlivec spôsobuje to, čoho sa bojí: vymiznutie lásky.(s. 77)
Pokora, ak je skutočná, je prinajmenšom práve tak znakom vnútornej sily ako odvaha.
Člověk může přijít o všechno kromě jediného: nikdo mu nemůže vzít poslední lidskou svobodu - vybrat si za jakýchkoliv okolností svůj vlastní přístup, svou vlastní cestu.
Kdo se táže po smyslu života, klade otázku špatně. Otázky nám pokládá život a na nás je, abychom na ně odpovídali.
Člověk je připraven a ochoten přijmout jakékoliv utrpení, jakmile a dokud je schopen v něm vidět nějaký smysl.
Ako často sú to až ruiny, ktoré otvoria výhľad na nebo. (s. 73)
Byť človekom znamená "byť uvedomelým" a "byť zodpovedným". (s. 36)
Je krásne vedieť, že moja vlastná budúcnosť a s ňou i budúcnosť vecí a ľudí okolo mňa je do určitej - hoci malej miery - závislá od mojich rozhodnutí. (s. 57)
Ľudské správanie nie je určené podmienkami, v ktorých človek žije, ale rozhodnutiami, ktoré vykoná. (s. 31)
Na rozdiel od zvieraťa žiaden inštinkt nehovorí človeku, čo musí; a na rozdiel od človeka minulosti žiadna tradícia už nehovorí, čo človek má, až sa zdá, že už ani sám poriadne nevie, čo vlastne chce. (s. 30)
Na to, aby niekto mohol slúžiť, nemusí byť sluhom. (s. 91)
Nie to, čo si ponechám, si uchová hodnotu, ale to čo obetujem dostane hodnotu. (s. 41)
Nie v tom, že trpíme, ale v tom ako trpíme, spočíva zmysel utrpenia. (s. 70)
O našom storočí sa hovorí ako o storočí strachu. "Úzkosť je choroba západného sveta." (s. 74)
Rodičia odovzdávajú pri splodení dieťaťa chromozómy, ale nevdýchnu ducha. (s. 97)
Skutočne: obyčajná zamilovanosť robí človeka slepým. Pravá láska ho však robí vidiacim. (s. 42)
Sotva existuje v ľudskom bytí niečo, čo by umožňovalo človeku získať viac odstupu než humor. (s. 33)