Ludwig Wittgenstein
Pro skutečně zbožného člověka nic není tragické. Wittgenstein In: R. Rhees, Personal recollections, kap. 6.
Ak sa nechceš vzdať klamstva, nemôžeš hovoriť pravdu. (pravdepodobne v roku 1940)
Diela veľkých majstrov sú ako slnká, ktoré okolo nás vychádzajú a zapadajú. Doba každého diela, ktoré zapadlo, znova príde. (pravdepodobne 1931)
Dobré podobenstvo osviežuje rozum. (pravdepodobne v roku 1929)
Hra na klavír - tanec ľudských prstov. (pravdepodobne v roku 1940)
Je zahanbujúce sa javiť ako prázdny mech, ktorý sa chváli vzduchom. (pravdepodobne v roku 1931)
Neriaď sa príkladom druhých, ale prirodzenosťou! (pravdepodobne v roku 1941)
Občas i myšlienky padajú zo stromu nezrelé. (pravdepodobne 1937)
Osud je opakom prírodného zákona. Prírodný zákon môžeme skúmať a využiť, osud nikdy. (pravdepodobne v roku 1947)
Problémy života nemôžeme riešiť na povrchu, ale len v hĺbke. V dimenziách povrchu sú neriešiteľné. (pravdepodobne v roku 1948)
Pýcha je smrť myslenia. (pravdepodobne v roku 1948)
Snaž sa byť milovaný, a nie obdivovaný. (pravdepodobne v roku 1940)
Spoveď musí byť časťou nového života. (pravdepodobne v roku 1931)
To čo sa dá vôbec povedať, sa dá povedať jasne a o čom človek nevie hovoriť, o tom treba mlčať.
To čo považuješ za problém, je dar, ktorý máš vyriešiť. (pravdepodobne v roku 1943)
Tvár je duša tela. (pravdepodobne 1934)
V kresťanstve hovorí Boh iba tak mimochodom človeku: nehraj tragédiu alebo nebo a peklo na zemi. Nebo a peklo som si vyhradil ja. (pravdepodobne v roku 1931)