Ľudovít Štúr (1815 – 1856)
Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života v polovici 19. storočia.
Člověk, který k osobnosti neprišel, je dítě.
Člověk, ktorý k osobnosti neprišiel, je dieťa.
Vyučovanie má srdce ušľachtiť, myseľ osvietiť, člověka do života a světa pripraviť.
Mekkuo "l" len u daktorích a málo Slovakou je v običaji a už aj tam pomalí zakapáva, odkjal ako aj preto že je zvuk pre svoju velkú rozťeklosť ňepríjemní a ďeťinskí v čistej Slovenčiňe lepšje keď sa viňehá.
V našej reči ňjet žjadneho "y."
Ako národ Slovanskí je nad inšje národi kmenovití, tak aj reč Slovanská je hlavňe narečná a muože sa bezpečňe pre svoju ňekoňečnú bohatosť, pre svoju rozvitosť a rozmaňitosť nazvať rečou reči.
My chytili sme sa do služby ducha a preto prejsť musíme cestu života tŕnistú.
Naším povstaním dali sme mu, národu tak dlho bezdejinnému dej a to je najväčšie mravné pôsobenie.
Ňezabudňime ňikdi aňi na vďačnosť, ktorú sme pracovitjemu a umnjemu Českjemu kmenu povinní; on nás v hliveňí našom opatruvau a nás k životu viššjemu svojimí duchovnimí plodamí pripravuvau, preto vďačnosť naša nach vždi ostaňe k ňemu svježa a vrúcna v srdcach naších.
Nemýľte si našu trpezlivosť so zbabelosťou.