Friedrich Nietzsche
Německý filozof a klasický filolog.
Rok treba mlčať, aby sa človek odnaučil tárať a naučil sa hovoriť.
Rovnaké afekty sú u mužov a žien predsa len odlišné tempom. Preto si muž a žena neustále nerozumejú.
Smelosť, ktorá útočí, ubíja ešte aj smrť, keď vraví: "Bol toto život? Dobre! Ešte raz!".
Strašidelné zážitky vnucujú otázku, či ten, kto ich prežíva, nieje niečím strašidelný.
Svet vzniká a zaniká, ale nikdy nezačal vznikať a neprestane zanikať.
Štátu záleží nie na pravde, ale vždy len na pravde pre neho užitočnej, buď je to pravda, polopravda alebo omyl.
"To som spravil ja" - hovorí moja pamäť, "To som nemohol urobiť ja" - hovorí moja hrdosť a zostáva neoblomná. Nakoniec - pamäť ustúpi.
Učiť sa nevidieť seba je nutné, aby sme mohli vidieť mnoho vecí.
V pravej láske, duša prekrýva telo.
Veľa o sebe rozprávať môže byť aj prostriedkom ako sa dobre skryť.
Veľké epochy nášho života ležia tam, kde získame odvahu prekrstiť svoje zlo na to najlepšie, čo máme.
Veľké víťazstvo je takisto veľkým nebezpečenstvom.
Veľkí ľudia sú jedinou apológiou ľudskej spoločnosti a jej dejín.
Všetko, čo vzniká, je cenné tým, že to zaniká.
Východ a Západ sú čiary kriedou, ktoré nám niekto kreslí pred oči, aby zmiatol našu zbabelosť.
Z lásky k ľuďom človek občas objíme niekoho ľubovoľného (pretože nemôže objať všetkých), ale práve to nesmie onomu ľubovoľnému prezradiť.
Zle pozoroval život ten, kto nevidel ruku, ktorá chráni tak, že zabíja.
Žeby môj život predsa len nebol úplne k ničomu?
Je jednoduché zmeniť svet, stačí zošalieť. - neznámy autor o Nietzschem
"Každý, kto toto počul, začudoval sa nad tým pýtajúc: Čo z tohto dieťaťa bude? Ruka pána, ochraňuj ho." - verš z biblie, ktorý mu vybral jeho otec, kňaz, pri Friedrichovom krstení. Daný verš sa ale mimochodom v biblii vôbec nenachádza.