François de la Rochefoucauld (1613 – 1680)
Francouzský spisovatel, autor aforismů.
Nedůvěra k příteli ospravedlňuje jeho proradnost.
Počestnost žen je často jen láska k jejich pověsti a vlastnímu pohodlí.
Pýcha nechce nic zůstat dlužna a sebeláska nechce nic zaplatit.
Snadno zapomeneme na svoje chyby, když o nich neví nikdo jiný než my.
Neposlouchá dobře ten, kdo příliš touží mluvit.
Štěstí potkává obyčejně ty nejšťastnější a neštěstí ty nejnešťastnější z lidí.
Velké činy velkých lidí nebývají výsledkem jejich velkých schopností, nýbrž obratnosti, s jakou dovedli uplatnit ty malé.
Nikdy není tak obtížné mluvit jako tehdy, když se stydíme za své mlčení.
Když nás lenost a bojácnost přidrží při povinnosti, všechny pocty za to mnohdy sklidí ctnost.
Nové známé získáváme rádi proto, že nás ještě neznají a budou nás obdivovat víc než ti staří, kteří nás znají příliš.
Dobré kopie jsou jedině ty, které odhalují směšnosti slavných originálů.
Ak sa milenci nenudia, je to preto, že stále hovoria len o sebe. [Ce qui fait que les amants et les maîtresses ne sennuient point d?tre ensemble, cest quils parlent toujours deux-m?mes. (fr)]
To, čo nazývame cnosťami, je často len zmes rozličných činov a rozličných záujmov, ktoré spôsobuje náhoda alebo náš dôvtip.
Žiadny muž nie je dostatočne múdry na to, aby poznal všetky zlá, ktoré pácha. [Il ny a gu?re dhomme assez habile pour connaître tout le mal quil fait. (fr)]
Žiarlivosť sa rodí s láskou, ale nie vždy s ňou umiera. [La jalousie naît toujours avec lamour, mais elle ne meurt pas toujours avec lui. (fr)]
Aby sme vypočuli pochvalu o sebe, chválime obyčajne iných.
Ak je vrcholom umenia hovoriť, ešte väčším je mlčať.
Byť mladá a škaredá je práve tak málo potešujúce, ako byť krásna, ale stará.
Často odpúšťame tým, s ktorými sa nudíme. Ale nemôžeme odpustiť tým, čo sa nudia s nami.
Čoho sa na nás dopustili druhí, s tým už sa nejako vyrovnáme. Horšie je to s tým, čoho sme sa na sebe dopustili sami.